História

Danielia zver bola v tomto období rozšírená i v Karpatskej kotline. Dokazujú to nálezy častí parožia nielen z Palónie, zo Sedmohradska, ale aj zo Slovenska. Postup ľadovca však donútil danieliu zver vyhľadávať miernejšie podnebie a na vegetáciu bohatšie územie Európy, kde dominovali parkové a galériové lesy. Wurmské zaľadnenie ju napokon z európskej pevniny celkom vytlačilo a poslednú ľadovú dobu prežila iba v Malej Ázii, v severnom a južnom predhorí Taurusu v Turecku a v Perzii (Irán), kde sa v malej populácii zachovala až dodnes.

     O introdukcii danielej zveri v Európe sa dodnes diskutuje. Podľa niektorých autorov sa daniel postupne rozširoval do Európy cez Grécko, Balkán, Panóniu...Moderná doba sa prikláňa k názoru, že daniel vďačí za svoje rozšírenie do Európy Rímskemu impériu. Rimania ním postupne osídlili Itáliu, Dáciu, Gáliu, Hispániu a územie pozdĺž celej západnej hranice (lines romanu).V strednej Európe vybudovali popri stálych vojenských táborov i civilné osady, ktorých obyvatelia si z pôvodnej vlasti priniesli svoje zvyklosti a spôsob života a pre náboženské obrady chovali v kultových parkoch i danieliu zver. Po páde Rímskej ríše v období sťahovania národov sa rímske osídlenia stali obeťou barbarov a aj zver sa dostala z parkov a zverníc do volnej prírody. Podľa Wettsteina bola danielia zver už v 10.storočí pred n. l. rozšírená po celej Európe. V období feudálnych štátov sa v ranom stredoveku budovali i kráľovské zvernice a danielia zver bola opäť ich častým obyvateľom.

     Že sa danielia zver vyskytovala na území Slovenska rovnako ako na ostatnom území Karpatskej kotliny, naznačujú fosílne nálezy z rôznych miest Slovenska. Kosti označené paleontológmi za danielie našli napríklad v hĺbke 1,5m v Jasovskej jaskyni na východe Slovenska. Opísané sú aj nálezy z Domice a z Demänovskej jaskyne. Všeobecne sa vo vykopávkach zriedka opisujú kosti ako súčasti kostry, ale len ako upravené nástroje. Petényi opísal nález parožia z Prešova, žiaľ, okrem tejto zmienky niet už ďalších dôkazov. Na Veľkej maďarskej nížine sa už roku 1785 našlo danielie parožie v rieke Tisa, píše o tom Grossinger ,žiaľ, tiež nebolo vedecky spracované. Prvý vedecky dokázaný fosílny nález danielieho parožia pochádza z obce Sutto (Maďarsko,1978),ležiacej pri Dunaji oproti nášmu územiu. Skutočnosť, že na našom území zatiaľ neboli jednoznačne opísané nálezy ako danielie, nevylučuje pravda existenciu tejto zveri aj u nás.

     V § 18.čl.V. dekrétu Vladislava II. z roku 1504 sa poddaným zakazuje loviť jeleňa, daniela, diviaky. Podľa toho možno usudzovať, že danielia zver v 16.storočí mohla žiť už vo voľnej prírode. Heltai roku 1575 vo svojej kronike napísal, že v hlbokých lesoch Karpát žijú daniele a losy, manželka T. Nádasdyho svojmu manželovi roku 1541 o.i. napísala: ,,ohrada pre daniele je hotová“. Kráľovské zvernice boli vo Zvolenskej župe medzi Zvolenom a Vígľašom, kde za panovania Mateja Korvína konali kráľovské poľovačky aj na daniele. V korvínovskom kódexe z 15.storočia nachádzame vyobrazenia daniela. Z roku 1663 pochádza záznam z urbárskeho archívu hradného panstva Slovenská Ľupča, v ktorom sa uvádzajú dve zvernice patriace rodu Wesselényiovcov, v ktorých sa chovajú jelene a daniele.

     V 16. a 17. storočí v čase tureckej okupácie veľkej časti Uhorska zanikli na okupovanom území spolu zo šľachtickými zámkami aj zvernice. Zachovali a budovali sa nové na území Slovenska, z ktorých najvýznamnejšia bola Dubnička pri Uhrovci v Trenčianskej župe.

     V 18. storočí neutešené sociálne pomery zhoršovali boje v Rákócziho povstania, ktoré zasiahlo celé územie Slovenska. Cisár Karol VI. vydal na obnovenie poriadku a právnej istoty viacero nových zákonov, podľa ktorých, o. i. povolil lov jelenej a danielej zveri šľachticom a zemanom i v takzvaných zakázaných lesoch. Matej Bel vo svojej práci Compendium (1792) uviedol, že danielia zver u nás žije i vo voľnej prírode. Vo svojej Notitia (1736) uvádza výskyt danielej zveri v župách Novohradu, Tekov, Zvolen a Bratislava.

     Z hľadiska dnešného výskytu je zaujímavé obdobie od druhej polovice 19.storočia až do roku 1918. Pritom musíme konštatovať, že na vznik dnešných populácií mala podstatnejší vplyv iba časť vtedajších chovov. Väčšina mala len lokálny význam, závisel od prosperity toho -ktorého veľkostatku a s ním postupne zanikli. Danielia zver sa na konci 19.storočia na našom území vyskytovala v 29 lokalitách, bez ohľadu na to, či žila vo voľnej prírode, alebo v zajatí. Významné chovy boli v 19. storočí v Bratislavskej, Nitrianskej, Tekovskej, Trenčianskej, Zemplínskej, Novohradskej a Abovsko-Turnianskej župe. Zo štatistických údajov z roku 1895 žilo na území Uhorska 5400 jedincov danielej zveri, pričom sa ročne lovilo 1361 kusov. Z toho na územie Slovenska pripadal priemerný stav 1427 jedincov s ročným odstrelom 307 kusov.

     Po roku 1918 naše danielie populácie veľmi utrpeli, keď po čiastočnej pozemkovej reforme veľkostatky nákladné chovy prestali financovať. Zanikli tak niektoré zvernice(Bernolákovo, Dolná Krupá) a ostatné chovy stav zveri znížili. Roku 1935 stav danielej zveri klesol na 800 jedincov. Medzi dvoma vojnami vznikla nová lokalita iba v Štiavnických vrchoch v LZ Žarnovica. Situácia sa zhoršila po druhej svetovej vojne, keď v rokoch 1950-1955 klesli stavy danielej zveri na 500 jedincov. O rozšírenie chovu nebol dlhší čas ; záujem. Až vypracovaná koncepcia poľovníctva na Slovensku do roku 1985 a perspektíva do roku 2000 poukázala, že danielia zver je v našich podmienkach perspektívna a jej chov si zaslúži väčšiu pozornosť. Prvé pokusy o jej rozšírenie sa urobili už roku 1965 dodávkou zveri z Malých Karpát a z českých zverníc do Modrého Kameňa. Vtedy sa začali budovať aklimatizačné zvernice v Betliari, Čebovskej Bukovine, Teplý Vrch, Petrovec, Beluj a Bagľaš. Neskôr sa založil chov v Boťanoch, Svodíne a v Dolnom Lopašove. Z týchto zverníc sa zver dostala do voľných revírov a tak vznikli už dnes početné populácie na nových lokalitách, napríklad na Krupinskej planine a v Zemplínskych vrchoch. Do všetkých uvedených zverníc doviezli plemennú zver z Maďarska zo svetoznámeho chovu Gyulaj.

     Začiatkom roku 1975 bolo dovezené 12 kusov danielov a 10 kusov danielíc a v roku 1979 sa priviezol 1 daniel,9 kusov danielíc a 3 mláďatá. Zver bola umiestnená v aklimatizačnej zvernici s výmerou 53 hektárov.2/3 výmery plochy tvorila lesná plocha,1/3 tvorili orná pôda a lúky. Pozdĺž zvernice pretekal potôčik s celoročným prietokom. V drevinovom zastúpení zvernice bolo 90% duba cerového,10%tvorila jelša, breza, osika, borovica. Krovinovú vrstvu tvorila borievka v hojnom zastúpení. Vo zvernici boli umiestnené štyri kŕmne zariadenia na objemové a jadrové krmivo, soľníky a posed na pozorovanie zveri. Boli vybudované štyri odchytové zariadenia.

     Zver bola v Gyulaji odchytená uspávacím prostriedkom v krmive, časť po transporte nebola ešte schopná pohybu, preto bola umiestnená na sene pod kŕmidlom. Úhyn z titulu transportu zveri nebol zaznamenaný. Prvý rok bol prírastok vo zvernici dve samčie mláďatá, čierne a červené. Čierne bolo v treťom roku života odlovené. V ďalšom roku bol prírastok 9 kusov červenej variety. Úhyn bol zistený v roku 1975,kedy uhynul 3 ročný daniel. V roku 1976 medzi Vianocami a Novým rokom bolo dopichaných a usmrtených päť danielov, z toho tri medailové. Nasledujúci rok sa nepodarilo zistiť prírastok. V roku 1977 uhynul jeden daniel a v roku 1979 jedna danielica.

     Zver vo zvernici bola v dobrom kondičnom stave, primeranej hmotnosti a dobrého telesného rámca. Postupným zvyšovaním početnosti sa pristúpilo k vypúšťaniu danielej zveri do voľnej prírody.13.marca 1979 bolo vypustených 11 kusov danielov a 5 kusov danielíc. V novembri 1980 bolo vypustených 21 kusov danielok,19 kusov danielov a 5 kusov danielčat. Vypúšťanie zveri do voľnosti sa ukončilo v roku 1982, nakoľko oplotenie zvernice bolo poškodené a zver volne vstupovala a vystupovala zo zvernice.