HISTÓRIA DANIELEJ ZVERI
Lov zveri je starý ako ľudstvo na Zemi samé. Vdávnej minulosti patrilo právo lovu každému, no postupným vznikom súkromného vlastníctva sa prejavovala snaha toto právo si privlastniť. Toto nastalo už vo feudálnej spoločnosti, v ktorej si vládnuca trieda okrem iného vyhradila aj právo lovu pre seba. V 16.a 17.storočí sa toto právo ešte zužuje, pretože sa zakazuje lov niektorých druhov zveri, a to nie pre ich ochranu, ale preto, aby sa zachovalo právo lovu pre vyvolených.
Niekedy v17. storočí sa lov začal postupne meniť na poľovníctvo, menil sa však len postupne. Začínajú sa organizovať honosné lovy, začína sa vývoj loveckého ceremoniálu, ale naďalej sa zachováva podstata aživelnosť v love, to znamená loviť všetko čo príroda vyprodukovala a ponúkala.
Naše poľovníctvo prechádzalo tiež obdobiami, ktoré si vyžiadalo mýtne na našej poľovnej zveri, ako turecké nájazdy, povstania, vojenské výpady v Napoleónovom ťažení a v neposlednej miere boje v revolúcii. K tomu treba pridať rozmach pytliactva, ktoré malo sociálne pozadie. V dôsledku týchto negatívnych faktorov vznikla v 60. rokoch 19.storočia taká situácia, že nebolo takmer na čo poľovať. Najvýraznejší pokles sa zaznamenal v stavoch jelenej zveri, ale pomerne málo bolo aj diviačej zveri. Feudálni majitelia majetkov si zrazu uvedomili ,že ak chcú naďalej poľovať, musia niečo podniknúť, a tým sa vlastne začína systematické zazverovanie našich poľovných revírov. Na našom území ako prvý začal gróf Karol Forgach rozširovať danieliu zver v roku 1850, reintrodukovať jeleniu zver v roku 1862, a introdukovať zver muflóniu v roku 1868-1883 do svojho revíru Jelenci. V tejto snahe pokračovali aj majitelia iných revírov.
Míľnik v našom poľovníctve zaznamenala kodifikácia zákona o poľovníctve XX. z roku 1883.V uvedenom zákone dominovali riešenia otázky, komu prislúcha právo lovu a komu chovateľské právo, to znamená riadenie lovu a ochrany zveri. Vo vývoji nášho poľovníctva tento zákon znamenal veľký pokrok, aj napriek nedostatku v zachovaní výsadného práva lovu vládnucej triede. V tomto zákone už badať prvé zárodky nielen lovca, ale aj hospodára, chovateľa a ochrancu zveri. Trvalo ešte niekoľko rokov, kým túto tendenciu jasne a nekompromisne vyjadril poľovnícky odborník gróf Silva Tarouka. Svoje názory o perspektívach poľovníctva prezentoval vo svojej publikácii Kein Heger, kein Jäger (Bez chovu, niet lovu),ktorá vyšla v roku 1897. Táto myšlienka sa stáva medzníkom vo vývoji poľovníctva v celej Európe. Dôsledkom introdukcií na prelome 19. a 20.storočia sa aj u nás stálili stavy zveri, existovali prezverené revíri, ale i revíri kde sa jelenia zver vyskytovala zriedka.
Zásadný zvrat do nášho poľovníctva priniesol rok 1918,vznik nového štátu ČSR, ale najmä rok 1920, keď sa na Slovensku založila samostatná poľovnícka organizácia. V spoločenskom smere bolo hlavnou úlohou vyňať právo lovu z rúk privilegovaných a sprístupniť ho širším, najmä meštianskym vrstvám. V súvislosti s chovom zveri sa do popredia dostalo eliminovanie negatívnych povojnových javov v poľovníctve a postupným odstraňovaním nemalých škôd v stavoch zveri. Ďalej sa kodifikoval zákon o ochrane ohrozených druhov zveri (medveď, kamzík, drop),čo bolo nesmierne dôležité. Do roku 1938 nastal v našom poľovníctve mimoriadny rozmach, kulminovali stavy zveri a celkove môžeme hovoriť o ustálenej hladine vo všetkých smeroch.
Druhá svetová vojna vrátane bojových operácií na našom území nespôsobila toľko škôd v stavoch zveri ako prvá svetová vojna. Rok 1948 priniesol ďalšie pokrokové prvky do nášho poľovníctva. Prvoradou úlohou bolo zabezpečiť právo lovu pre občanov z rôznych sociálnych vrstiev. Zákon číslo 225/1947 Zb. poskytol priestor na zakladanie poľovníckych spolkov, združení. Druhou úlohou bolo zavedenie plánovaného poľovného hospodárenia, ktoré vo vyspelej Európe už existovalo. Zásadne sa vychádzalo z daných stavov zveri, ustanovili sa únosné kmeňové a vytýčili cieľové stavy s perspektívou až do roku 2000. Po ustálení stavov v 60. rokoch sa pozornosť sústredila najmä na kvalitu trofejí chovanej zveri.
V 70. rokoch sa v celej Európe vynára nový nečakaný problém a to zhoršujúce sa životné prostredie. Enormný technický rozvoj a bez zábranová exploatácia prírody jednoznačne zužujú životný priestor zveri v celej Európe so zamorením ovzdušia, devastáciou tokov a pôdy, čím sa znižuje úživnosť existujúcich biotopov.
Hroziaci systém neobmedzeného trhového hospodárstva môže v pretechnizovanom svete, v ktorom dominuje honba za ziskom vážne ohrozovať samu prírodu. Človek by sa mal usilovať o zachovanie života v našich ekosystémoch, aby v nich nevyhynul ani jeden druh zveri, čo formuluje aj deklarácia OSN v Rio de Janiero zo 16.júna 1992 o ochrane životného prostredia...